Ahoj, som Martin

Ako tínedžer som už organizoval túry s kamarátmi z rôznych folklórnych súborov v okolí Banskej Bystrice. Takže keď som sa v roku 2023 presťahoval do Mníchova, turistické topánky som si priniesol poriadne zabehnuté.

Len som ešte netušil, že práve v Bavorsku dostanú asi najviac zabrať.

Každú sobotu som vtedy do hôr vyrážať nemohol. Pracoval som v hoteli aj cez víkendy. Ale takmer každý týždeň som si niekam sadol na vlak a vyrazil.

Prečo práve Mníchov?

Dôvod bol vlastne celkom jednoduchý.

Chcel som sa poriadne naučiť po nemecky, získať nové skúsenosti a skúsiť si zariadiť trochu kvalitnejší život. A keďže som tu mal časť rodiny a známych, ktorí mi začiatky výrazne uľahčili, bola to o niečo menšia životná lotéria.

Popri jazykových kurzoch som si hľadal prácu. Angličtina mi síce pomáhala, ale na normálny život v Nemecku som chcel hlavne nemčinu.

A po rokoch, keď som pracoval desať hodín denne a niekedy aj cez víkendy, som už nechcel ďalší životný maratón.

Tak som skončil na recepcii v hoteli pri Ostbahnhofe.

A paradoxne — práca, ktorú som pôvodne bral hlavne kvôli nemčine, mi nakoniec pomohla spoznať Bavorsko oveľa viac, než som čakal.

Od augusta 2026 už v hoteli nepracujem. Presunul som sa do nemeckého startupu pôsobiaceho v oblasti Business Process Management, kde pracujem v PMO.

Zrazu som cestoval sám

Dlho mi ani nenapadlo, že by som mohol cestovať sám.

Najskôr som cestoval hlavne v skupinách so slovenskou cestovkou Spoznaj s nami svet.

Maroko, Gruzínsko, Bulharsko, Balkán, Jordánsko...

Potom prišiel brat v Kanade, kamarát vo Vancouveri, kamarátka v Austrálii a vďaka legendárnemu deväťeurovému lístku aj množstvo výletov po Nemecku.

Vždy tam niekto bol.

A potom som jedného dňa zistil, že cestovať sa dá aj sám.

A ono ma to začalo baviť.

Nie preto, že by som nechcel ľudí. Práve naopak.

Ale keď cestuješ sám, zrazu si môžeš robiť veci po svojom. Zastaviť sa tam, kde chceš. Zmeniť plán. Sadnúť si niekde na kávu. Stratiť sa v uličkách. Alebo jednoducho celý deň nič neplánovať.

A postupne som pochopil, že cestovanie nie je len o tom odfotiť si najznámejšiu pamiatku.

Je o ľuďoch. O kultúre. O jedle. O vôňach, ktoré si zapamätáš roky. O miestach, ktoré možno vôbec neboli v pôvodnom itinerári.

Vyvrcholilo to v januári a počas časti februára 2025, keď som sám vyrazil približne na šesť týždňov do juhovýchodnej Ázie — cez Singapur, Thajsko a Malajziu.

Šesť týždňov. Sám.

A zistil som, že mi to vlastne vôbec neprekáža.

Dnes už pre tú istú cestovku sprevádzam skupiny v krajinách ako Gruzínsko, Omán či Maroko.

Takže áno — človek sa niekedy dostane presne tam, kam by ho pred pár rokmi ani nenapadlo ísť.

A potom som objavil Bavorsko

Popri práci v hoteli a cestovaní som začal čoraz viac spoznávať Bavorsko.

A na tom bolo krásne najmä to, že som nemusel čakať na dovolenku.

Niekedy to bol obyčajný utorok.

Ráno som sa pozrel von oknom, počasie vyzeralo dobre, zobral som batoh, turistické topánky a Deutschland-Ticket a vyrazil.

Žiadne letisko. Žiadne balenie kufra na dva týždne. Žiadny boarding pass.

Len vlak.

A práve pracovné dni mali jednu veľkú výhodu — menej ľudí.

Na horách bolo pokojnejšie, vlaky neboli také plné a niektoré miesta, ktoré sú cez víkend doslova obliehané turistami, pôsobili zrazu úplne inak.

Inokedy som namiesto hôr vyrazil na hrad, zámok alebo do niektorého z bavorských mestečiek.

A postupne som si uvedomil jednu vec:

Bavorsko je neuveriteľne fotogenické.

Drevené domčeky, chalupy, kravy s obrovskými zvoncami, jazerá, hory, hrady, zámky a historické mestečká.

Trochu ako rozprávka.

Len s tým rozdielom, že keď sme tie obrázky obdivovali v televízii ako deti, nikto nám nepovedal, že do tej rozprávky môžeš jednoducho nastúpiť na vlak v Mníchove.

Tak vznikol Haki Travels

A potom som raz sedel niekde na vrchole hory, pozeral sa okolo seba a napadlo mi:

„Toto by mal niekto vidieť.“

Najskôr som začal svoje výlety posielať známym a rodine.

Potom som si povedal, že možno by to mohlo zaujímať aj niekoho ďalšieho.

A tak vznikol Haki Travels.

Nie ako ďalší blog s desiatimi tipmi typu „10 najlepších miest, ktoré musíte vidieť“.

Chcem ukazovať miesta tak, ako som ich zažil ja.

Čo sa oplatí. Čomu sa radšej vyhnúť. Kam sa dá ísť vlakom. Kedy prísť, aby ste nestáli v dave. Čo je naozaj krásne a čo možno na Instagrame vyzerá lepšie ako v skutočnosti.

A hlavne — ako cestovať trochu pomalšie, hlbšie a s menšou stopou.

Travel greener. Explore deeper.

Blog píšem po anglicky, nemecky a teraz aj po slovensky.

A ak sa ti Haki Travels páči a chceš, aby mohol ďalej rásť, môžeš mi symbolicky „kúpiť lístok na vlak“.

Pre mňa to znamená ďalší výlet, ďalšie skúsenosti a ďalší príbeh, ktorý môžem poslať do sveta.

Kto je vlastne Haki?

A prečo Haki?

To je trochu dlhší príbeh.

Do Anglicka som odišiel v roku 2000, hneď po vojenčine. Najskôr ako au pair. Keď Slovensko vstúpilo do EÚ, najprv som študoval medzinárodné vzťahy v Londýne a neskôr diplomaciu v Prahe. Počas rokov v Anglicku som sa venoval aj slovenskej komunite.

V Londýne som spoluzaložil slovenské centrum aj folklórny súbor Karpaty.

Harmonika ma však sprevádzala oveľa dlhšie — dokopy asi štrnásť rokov.

A práve vďaka folklóru som si vytvoril silný vzťah k tradíciám, ľudovej kultúre a tomu, čo robí jednotlivé krajiny a regióny jedinečnými.

Preto dnes na Haki Travels nenájdeš len hory, vlaky, hrady a pekné výhľady.

Zaujímajú ma aj ľudia, tradície, jedlo, príbehy a všetky tie malé veci, vďaka ktorým má miesto svoju vlastnú atmosféru.

Haki je vlastne moje malé online alter ego — v lederhosen.

Bude ťa sprevádzať blogom, sem-tam niečo odporučí, na niečo ťa upozorní a hlavne — bude vychádzať z mojich vlastných skúseností.

Takže ak ti niekedy Haki poradí, že sa niekam oplatí ísť vlakom, pravdepodobne som už tým vlakom cestoval.

Ak odporučí nejaké jedlo, pravdepodobne som ho už ochutnal.

A ak povie, že niečo nestojí za to, možno som tam tiež už bol.

Nie je to teda úplne vymyslený sprievodca.

Haki som vlastne ja — len v lederhosen.

Z eurofondov do turistických topánok

Od roku 2010 som pracoval pre Bratislavský samosprávny kraj, kde som sa venoval regionálnemu rozvoju.

S tímom sme pripravovali a vyjednávali eurofondy pre kraj. A tam som sa naučil jednu vec, ktorá sa mi hodí aj dnes:

Dobrý príbeh nestačí. Musíš mať aj dáta.

Pri eurofondoch jednoducho nestačilo povedať: „Toto by bolo super.“

Museli sme vedieť vysvetliť prečo, pre koho, za koľko a čo to reálne prinesie.

A možno práve preto dnes pri cestovaní pozerám na veci trochu inak.

Nestačí mi povedať, že nejaké miesto je „must-see“.

Chcem tam byť. Chcem si ho prejsť. Chcem vedieť, ako sa tam dostaneš, čo to stojí, kedy sa tam oplatí ísť a či to celé naozaj stojí za to.

Po desiatich rokoch v Bratislave som chcel odísť a cestovať.

Potom prišiel covid.

Takže som si musel ešte chvíľu počkať.

Keď sa v roku 2022 znovu otvorila Austrália, povedal som si, že teraz alebo nikdy.

Dal som výpoveď po dvanástich rokoch, zbalil batoh a vyrazil na cestu okolo sveta.

A odvtedy sa už asi úplne neviem prestať pozerať na mapu.

Jedno pravidlo

Na Haki Travels nájdeš jednu vec, na ktorej mi záleží viac než na všetkých tipoch, rebríčkoch a algoritmoch:

Ak píšem, že som tam bol, tak som tam bol.

Všetko, čo na tejto stránke odporúčam, je založené na mojich vlastných skúsenostiach.

Ak som niekde ešte nebol, nenájdeš tam odo mňa článok, v ktorom budem predstierať, že to poznám.

Možno raz pribudne. Ale najskôr tam musím ísť. A potom ti o tom porozprávam.

Haki

Travel greener. Explore deeper.