Rotwand zo Spitzingsee: pešo nahor, lanovkou nadol a medzi tým Käsespätzle

Ako sa tam dostať

Regionálny vlak z München Hauptbahnhof odchádza o 8:28 z nástupišťa 35 — príď skôr, ľudia sedeli už 15 minút pred odchodom. Vlak tvoria tri spojené súpravy, ktoré sa ďalej rozdelia do rôznych smerov. Ak číslo vozňa a cieľ vpredu nesedia s tvojím spojením, prejdi ďalej po nástupišti alebo vlaku. Naša časť pokračovala ako RB55 do Bayerischzellu; vystúpili sme v Schliersee.

Autobus 362 do Spitzingsee už čakal pri stanici Schliersee. Rýchlo sa zaplnil asi na 80 % a vodič Deutschland-Ticket len letmo skontroloval; nastupovalo sa aj zadnými dverami. O pätnásť minút sme boli v Spitzingsee. Vlaky z Mníchova sem cez víkend jazdia každú polhodinu a cez pracovné dni každú hodinu, takže výlet je naozaj jednoduchý aj bez auta.

Prečítaj si tabuľu skôr, než vyrazíš

Vyrazil som o 10:04. Keď som sa okolo 15:00 vrátil, parkovisko bolo plné asi na 70 %. Pri jazere stojí parkovanie 6 € na deň, pri lanovke 5 € (so skipasom zdarma), platí sa cez Parkster alebo v automate — prines si mince, jeden automat kartu odmietal. Obytné autá inde v oblasti platia 25 € za 24 hodín plus malú pobytovú taxu. Parkoviská väčšinou používajú automatické čítanie EČV. Pri parkovisku je bezplatná prenosná toaleta a obytné autá si môžu podľa tabule bez aplikácie objednať chlieb a raňajky na ďalšie ráno a vyzdvihnúť ich z boxu.

Po desiatich minútach pri križovatke žlté smerovníky ukazujú: Taubenstein 1¾ h, Rotwandhaus 2¼ h a vrchol Rotwand vo výške 1 884 m za 2½ h. Neďaleko je pokladňa lanovky Taubensteinbahn: 13 € jednosmerne, 23 € spiatočne pre dospelých, 12 € pre deti, 56 € pre rodinu dvoch dospelých a najviac šiestich detí a 4 € za psa. Spiatočný lístok netreba kupovať vopred; jednosmerný nadol sa dá kúpiť hore tesne pred jazdou.

Haki tip: tabuľa DAV o alpských skúsenostiach, istom kroku a odolnosti voči závratom nie je dekorácia. Označuje prvý z dvoch úsekov zaistených oceľovým lanom — jeden pri Taubensteine, druhý tesne pod vrcholom Rotwand. Ak tieto požiadavky spĺňaš, zvládneš to. Ak nie, lanovka je hneď vedľa.

Oceľové lano pri Taubensteine

O 11:25 som bol na Taubensteine vo výške 1 693 m. Na hladkej skale je tu pevné oceľové lano; niekoľko rodín s deťmi dole zvažovalo, či pokračovať alebo sa otočiť.

Ďalej na vrchol

Z Taubensteinu chodník pokračuje popri hornej stanici lanovky s kabínkami zoradenými v depe. Aj záver pod vrcholovým krížom vedie krátko a strmo po skalných stupňoch zaistených lanom. Ovce to zvládajú bez problémov a okolie kríža aj stupne sú poriadne pokryté ich trusom, takže čisté miesto na sedenie sa hľadá ťažko. Pozor aj na kravské lajno nižšie na chodníku. Na vrchol vo výške 1 884 m som dorazil okolo 12:35. Za jasného dňa tam nebolo osamelo — turisti aj psy už obsadili trávnaté miesta.

Strmý zostup do Miesingsattelu

Zostup od kríža do Miesingsattelu o 13:06 bol jediný úsek, ktorý ma naozaj znervóznil; na mokrej skale by som si ho smerom nadol rozmyslel. Pri neistom počasí je lepšie tadiaľto stúpať. Keď slnko zašlo za hrebeň, rýchlo sa ochladilo a aj v septembri som ocenil bundu. Cestou som našiel hríby, nové solárne toalety pri malom hospodárstve a prešiel okolo útulného Taubensteinhausu s nižšími cenami a priamym výhľadom na Rotwand. Zastavil som sa tam až o pár dní neskôr.

Samoobslužný obed s výhľadom

O 14:15 som bol v bufete pri lanovke. Je samoobslužný, má mobilný signál a miesta vonku, vnútri aj v presklenej časti. Käsespätzle s horským syrom za 16,50 € výrazne voňajú, no chutia intenzívne a porcia vystačí aj pre dvoch. Hopf Helle Weisse za 5 € sa platí iba v hotovosti: je svieže, perlivé, ovocné a citrusové, s ľahkou chmeľovou arómou a miernou horkosťou v závere. Na toaletu potrebuješ 50 centov, preto sa v Bavorsku oplatí nosiť eurové a päťdesiatcentové mince.

Lanovkou nadol

Na hornej stanici som kúpil jednosmerný lístok v automate, kam ma poslali pracovníci lanovky. Automat bol čiastočne v angličtine, hoci drobný text zostal prevažne po nemecky. Taubensteinbahn išla nadol od 15:17 do 15:31, teda 14 minút, a kabínka pojme štyroch ľudí. Peší zostup by pridal hodinu až hodinu a pol; lanovka nechala viac času na výhľad, jedlo, pivo aj breh Spitzingsee.

Cesta späť

Autobus o 15:31 som zmeškal asi o minútu, no jazdí každú polhodinu a ďalší išiel o 16:01. Posledný autobus s nadväznosťou na vlak o 18:01 premáva iba od mája do novembra; mimo sezóny zostáva chôdza alebo taxi. Pri zastávke Spitzingsee Kirche sa autobus ešte zaplnil. Ak máš čas, okolo jazera vedie príjemná prechádzka.

Namiesto jazdy autobusom až do Schliersee som vystúpil vo Fischhausen Neuhaus, kde o dve minúty išiel vlak cez Schliersee. V ten víkend sa tam konal malý Volksfest a mnohí ľudia z Mníchova prišli v krojoch — malá rozcvička pred Oktoberfestom. V Mníchove som bol o 17:36.

Prečo Rotwand a či sa oplatí

Pôvodným plánom bol Auerspitz, no cestou dávalo väčší zmysel prejsť na vyššiu Rotwand s 1 884 m a uzavrieť krajší okruh: asi 8 km pešo od dolnej stanice cez vrchol k hornej stanici a približne 780–800 výškových metrov; dolná stanica leží asi v 1 100 m. Pešia časť vrátane prestávky trvala 4 h 15 min. Lanovka ušetrila hodinu až hodinu a pol zostupu, takže zostal čas na výhľad, pokojný obed aj skorý večerný návrat.

Jednoznačne stojí za pozornosť. Je to výborná túra prekvapivo blízko Mníchova a za jasného dňa z hrebeňa vidno až na Wendelstein s observatóriom. V tomto údolí sa dá vyraziť ešte mnohými smermi, takže sa sem určite vrátim.

Druhá návšteva: zastávka v Taubensteinhause

O pár dní som sa vrátil do Spitzingsee s jediným cieľom: zastaviť sa v Taubensteinhause, ktorý som prvýkrát obišiel. Je menší a pokojnejší než bufet pri lanovke, má priamy výhľad na Rotwand a uvoľnenú rodinnú atmosféru. Počas jedla prišlo malé stádo kôz a pokojne sa páslo vedľa stolov.

Dali sme si čapovaný Hacker-Pschorr Münchner Hell za 5,20 €, svieži a ľahko piteľný. Šalát s fetou a kalamatskými olivami za 15,50 € bol napokon viac bavorský než stredomorský: vedľa listov, olív, fety a mrkvy bol zemiakový šalát aj biela a červená kapusta. Kaspressknödelsuppe za 8,50 € bola malá, ale vývar výborný a dobre ochutený, s dvoma veľkými syrovými knedľami. Kaiserschmarrn s jablkovým pyré za 14,50 € bol solídny a porcia férová, no najlepšie verzie som stále jedol v mestách. Obazda s praclíkom za 8,90 € bola najmenšia porcia, akú som v týchto horách videl — trochu slaná, trochu pikantná a chutná, ale cenu pochopíš až pri pohľade na množstvo; bufet pri lanovke ju predáva za 12 €.

Oplatí sa z nej spraviť samostatný krátky, pokojný výlet alebo ju zaradiť ako ďalšiu zastávku do pôvodného okruhu, ak ešte zostali sily a chuť.